super www super www

mgr. Michael priehradný

 aj ked si môžete mislieť že si vimíšlam, ani ja nemôžem ti dosvedčiť že to bola pravda, nuž: išli sme s tatinom do mesta, tatino višiel s auta, aj ja, ale trošku som zaostal, ked som višiel do mesta díval som sa len na svoje nohi a nevšímal okolie.

ked som sa už konečne pozrel na cestu tatina som ani v predu ani v zadu nevidel, začal som utekať hore, bol som presvedčený že tam išiel, ked som sa po 20 min. zastavil a začal plakať a išiel som pomaličky hore a hore po obrolskom kopcy v MARTINE.

po hodine a pol, ku mne prišli dve teti, opítaly sa ma: čo sa ti stalo? stratil som sa od tatinka, a teraz neviem čo mám robiť.

to mi je lúto, odpovedali mi. no ja som išiel dalej, zakričali na mna: počkaj, mi ti pomôžeme! ja som ím uveril a išiel s nimi. išli sme dolu kopcom a hladali sme môjho otca.

na koniec sme sa zastavili pri čiernich dverách, akú mal bundu? opítali sa ma, červenú. a není to tamten? ukázali na muža v červenej bunde čo kričal: Miško! halo.

pri tom ako kričal mu aj tiekli slzi po tvári. tati! radostne som vikríkol a bežal za ním. dve pani čo mi pomohli prišli a povedali mi: tak si ho našiel. tatinko sa ím podakoval.

SOM RAD ZE ESTE SU NA ZEMI DOBRI LUDIA.